archiv II. > Archiv III. > Moral Insanity
Peter Brajerčík - Júlia Rázusová

Moral Insanity

.PERHAPS LOVE.
(Stojím so sklonenou hlavou, na hlave mám kapucňu. Ruky sú rozpažené počas celého monológu.)
Takže koho milujem. Neprichádzajú mi na um milované tváre. Viem, že milujem dobrú kuchyňu: už len pri názve „Koložvárska kapusta“ mi celým telom prebehne čosi ako príjemná triaška. Milujem pocit dobre vykonanej práce. Je to láska? 
Koho nenávidím. Tu by som chcel povedať, že Židov. Ale v podstate proti nim nič nemám. O nich viem len to, čo ma naučila stará mama - sú to tí najväčší neznabohovia. Vychádzajú z koncepcie, že dobro si má človek užiť tu, a nie na druhom svete. A tak si myslia, že im patrí tento svet.
(pomaly začnem dvíhať hlavu)
Stará mama mi opisovala ich strašné oči, čo sa na človeka ustavične upierajú a sú také falošné, až sa ti od hrôzy podlamujú kolená, úlisné, slizké úsmevy, vlčie gamby odchlipujúce sa nad hornými zubami, zachmúrené, zlovestné, odpudzujúce pohľady, pošklbávajúce sa záhyby medzi nosom a perami, vyryté hlbokou nenávisťou, ten ich nos pripomínajúci zobák exotického vtáka… A tie oči, ach, tie ich oči… už v dvadsiatke Žid vyzerá ako vyžitý starec…

celý scénář najdete v čísle