Ekologické je každé umenie (manifesty a výzvy pre ekologickejšie divadlo, čásť1)

„Are these not just excuses to not connect?
Our differences are irrelevant
To insist on absolute justice at all times
It blocks connection“
Björk, Atopos, 2022

Posledný album Björk je inšpirovaný životom húb. Na Fossore islandská umelkyňa spieva o kontaminácii ľudských a mimoľudských spoločností, o láske a blízkosti, o stretnutiach, ktoré sú votkané hlboko do ekologických vzťahov. Jej apel na vzájomnú solidaritu všetkých foriem života je plný disonancií, disharmónií, polyfónií aj podivnosti. Nahrávka je istou formou ekologického myslenia a nasáva inšpirácie z estetiky zemských vzťahov. Neznie harmonicky, ale to neznamená, že znie zle. Môže poslucháča niečo naučiť, no nepoučuje. Má etický náboj, no nemoralizuje. Javí sa, že práve to môžu byť veľmi dôležité vlastnosti ekologického umenia.

ekologická spoločnosť alebo Svet 9.0 Veda už dávno identifikovala, že Zem je miestom vysoko komplexných vzťahov a prepojení. Súčasné mysliteľky a myslitelia poukazujú na to, že každé rozhodnutie je nielen osobné, no aj politické a ekologické a môže viesť k neočakávaným následkom. Formovanie budúcnosti je úloha s nejasným cieľom, riešením a pravidlami. Zložitosť a neistota môžu vyvolať odcudzenie, vytesnenie problému aj paralýzu. Práve preto niektorí autori navrhujú isté zvoľnenie, respektíve zmenu perspektívy. (Patria sem Roisi Braidotti, Donna Haraway, Bruno Latour, Anna L. Tsing a ďalší.)
Náleží k nim aj profesor anglistiky Timothy Morton. (Timothy Morton to demonštruje na príklade dizajnu, ktorý nikdy nemôže byť dokonalý. Rozhodovať sa znamená umožniť „... hodinkám byť pristávacou plochou pre muchu. Dovoliť igelitovému vrecku, aby sa stalo vrahom vtákov. Dovoliť, aby obraz videli iba tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť vstupné. Bývať v stavbe navrhnutej tak, aby vypúšťala špinavý vzduch kamsi mimo, aj keď si dnes už uvedomujeme, že to neznamená nikam mimo, pretože je to stále na rovnakej planéte.“ MORTON, Timothy. All Art is Ecological. Penguin Books, DUBLIN, 2018, s. 77.) Morton často dostáva kvetnaté prívlastky, s ktorými sa neidentifikuje, no zväčša ich ani nespochybňuje. Média ho predstavujú ako hravého a nepredvídateľného filozofa, kľúčového odborníka na teóriu objektu či dokonca proroka antropocénu. Okrem toho, že je nesmierne činorodý (je autorom viac ako poldruha desiatky publikácií (Medzi známe teórie patrí veda o hyperobjektoch. Globálne otepľovanie, ropa, plasty, no i všetky igelitové vrecká dohromady sú gigantické objekty masívne distribuované v priestore a čase. Či už ich človek vytvoril, je s nimi vždy v nejakom vzťahu, alebo je ich súčasťou. Tieto objekty dokáže identifikovať a pomenovať iba vďaka pokroku, ktorý však rovnako zapríčinil, že sa z niektorých hyperobjektov stali planetárne hrozby. Aj umenie je podľa Mortona hyperobjektom.), píše prístupným a bohatým jazykom, a to bez toho, aby zjednodušoval. Rovnako dôležité je Mortonovo pochopenie pre polarizáciu spoločnosti, ktorú téma vyvoláva. Ak existuje postup, ako sa posunúť z núdzovej situácie, nemôže byť založený na autoritatívnom prístupe. Ekologická spoločnosť nemôže byť spoločnosťou kontroly, ktorá sa bude pokúšať všetko vysvetliť a podať v jednoznačnej podobe, uisťovať sa, že neexistujú žiadne nechcené konsekvencie. Nie je to ani spoločnosť s prísnym režimom, v ktorej všetci podliehajú tlaku environmentálnych nariadení, zákazom, príkazom. Environmentálna politika založená na kontrole a uisťovaní – toto je jediná správna cesta – teda prináša iba novú verziu súčasného, v mnohom nefunkčného sveta, odpor, odstup a nepochopenie jeho obyvateľov.