Aktuálny svet a ľudská práva (Divadelná Nitra 2025)

Aj keď festival vznikol kedysi ako Májová divadelná Nitra (prvýkrát sa konala v roku 1974), postupne sa pretransformoval na veľké a slávnostné podujatie, ktoré vítalo v nitrianskych divadlách divákov v septembri, hneď po dlhých divadelných prázdninách. Zároveň to bol čas, keď sa do Nitry presunula odborná verejnosť, aby vo festivalovo živom meste počas babieho leta zažila rôzne podoby divadla zo sveta, často šokujúce, experimentálne, posúvajúce hranice nášho estetického vnímania aj smerom k progresívnym medzinárodným tendenciám, ktoré v našom divadelnom dianí ešte nemali zástoj.
Presun v posledných ročníkoch na skorší letný, júnový termín sa ukazuje ako problematický. Vtesnať do programu profesionálneho i laického diváka medzi bratislavský festival Nová dráma (druhá polovica mája) a tradičnú, sezónu ukončujúcu prehliadku Dotyky a spojenia v Martine, ešte jeden niekoľkodňový festival je odvážny a zároveň riskantný krok. Júnové starosti študentstva a pedagógov a pedagogičiek na konci semestra tiež nepochybne negatívne ovplyvnili návštevnosť – zvlášť študenti zvykli totiž v minulosti po celé roky tvoriť veľkú časť festivalového publika.
Aj tvár podujatia sa výrazne modifikovala.
Vytratili sa veľkovýpravné, často opulentné veľké plátna a divadelné produkcie vychýrených divadelných domov či inscenácie veľkých mien. Finančne a logisticky náročné hosťujúce kusy vystriedali skôr „prenosnejšie“ inscenácie, asketickejšie vo svojej výprave. V programe tak často nájdeme komorné inscenácie v striedmych mizanscénach či dokonca monodrámy alebo performance lecture s jediným účinkujúcim.
Téma tridsiateho štvrtého ročníka – Práve/o tu a práve/o teraz! (slovnú hru zachovala aj anglická verzia Right/s here, right/s now!) – predznamenala, čo bolo tento rok základnou niťou festivalovej dramaturgie: ľudskoprávne otázky, ale aj výsostne aktuálne problémy, ktoré prinášajú najnovšie udalosti okolitého sveta. V kuloároch sa spomínalo aj na osobnosti spojené s festivalom, s ktorými sme sa minulý rok rozlúčili, či už to bola profesorka Soňa Šimková, alebo fotograf Ctibor Bachratý a samozrejme – Blaho Uhlár.

ZPĚT K OBSAHU ČÍSLA / ZPĚT K AKTUÁLNÍMU ROČNÍKU