Verdonckova charta: udržateľné divadlo vs. umelecká sloboda (manifesty a výzvy pre ekologickejšie divadlo, časť 3)

„André Fraigneau: Ak by u vás doma vypukol požiar, čo by ste si odniesol?
Jean Cocteau: Ak by môj dom horel?
André Fraigneau: Áno.
Jean Cocteau: Myslím, že by som si vzal oheň.“
Jean Cocteau v interview s Andrém Fraigneauom, 1951


The Sydney Opera House v roku 2019 úspešne vybudovala umelý útes. Do vody inštalovali trojdimenzionálne oceľové polyédre. Podpora biodiverzity oceánu je súčasťou plánu environmentálnej zodpovednosti tohto divadla, ktorá sa orientuje na lokálne problémy. Svoj príklon k ekologizácii deklarujú v Sydney aj prepracovanou environmentálnou stratégiou, sú na ceste k dekarbonizácii. Podobné je to v britskom National Theatre. Tam okrem iného na streche chovajú včely a vyrábajú vlastný med. Zelené technológie využíva už od roku 2010 aj Národní divadlo v Prahe. A projekty s témou environmentálnej udržateľnosti v divadlách má rovnako český Institut umění – Divadelní ústav ako slovenský Divadelný ústav. Napriek tomu sa nedá povedať, že téma rezonuje globálne. V Čechách a na Slovensku sa o spôsoboch minimalizácie dopadu hovorí, no máloktoré divadlo zverejnilo konkrétny plán a robí opatrenia.
Preniesť zodpovednosť na vedenie divadelných domov či jednotlivcov by bolo príliš zjednodušujúce. Environmentálna udržateľnosť ako téma na chvoste všetkých akútnejších problémov divadiel nie je iba regionálny symptóm. Pre divadlá nie je ekologizácia prioritou nikde v Európe, ani v tých inštitúciách, ktoré na javisku bežne riešia sociálne, etické, politické aj individuálne otázky. Aj významné divadlá, ktoré produkujú vysoké umenie, pritom tvoria množstvo odpadu a príliš sa tým nezaoberajú.

handvest Na nedostatočný záujem o otázky environmentálnej zodpovednosti v divadlách originálne upozornil autor, performer a výtvarník Benjamin Verdonck už pred viac ako desiatimi rokmi. (Verdonck je spoločensko-kritický tvorca. Jeho poetika je rôznorodá – časť inscenácií je založená na technike divadla objektov. Tvorí divadelné produkcie aj výtvarné inštalácie, rôzne druhy performatívnych diel. Populárne sú jeho inscenácie na stole, v ktorých rôznym spôsobom animuje zmenšené priestory, zvieratá, veci aj ľudí. Sú úsporné aj kompaktné, zväčša majú spoločenskú tému a vizuálne aj technicky prekvapivé spracovanie. Verdonck však často spolupracuje tiež s belgickými divadlami a kultúrnymi inštitúciami.) V marci 2011 adresoval divadlám, ktoré čerpajú pravidelnú dotáciu od Flámskej vlády, dokument nazvaný Charta aktívnej účasti scénických umení pri prechode na férovú udržateľnosť. (Pre zjednodušenie nebudem tentoraz v článku uvádzať pôvodné citácie z Charty. Môj preklad použitý v článku vychádza z anglickej verzie, ktorá je v plnom znení dostupná on-line na benjamin-verdonck.be/work/ handvest/. Na stránke nájdete aj originálny dokument v holandčine nazvaný Handvest voor een actieve deelname aan transitie naar rechtvaardige duurzaamheid binnen de podiumkunstensector. Celý text Verdonck zverejnil aj v podobe graficky výrazného rukopisu.) Jeho snaha vyprovokovať divadlá, aby začali reagovať na klimatickú zmenu, však nemala rýdzo aktivistické pozadie. Verejná iniciatíva bola zároveň umeleckým dielom, ktoré rátalo so zapojením rôznych aktérov. Divadlá oslovoval nasledovne:
„Vážený, v čase od 1. septembra 2012 do 7. februára 2013 chcem vytvoriť nové dielo. Som umelec. (...) Aby som mohol realizovať toto dielo, potrebujem vašu pomoc. (...) Chcel som vás požiadať, či by ste na krátky čas mohli žiť čo najviac v súlade s návrhmi z charty (...). Ak sa podpíšete pod túto chartu, stanete sa spolutvorcom a môžete naše dielo propagovať, kritizovať, rozširovať, prekrúcať alebo predať, akoby bolo vaše vlastné. Uvedomujem si, že moja výzva pre zapojenie sa, keď vezmete do úvahy návrhy z charty, nie je jednoduchá. Ale ako umelec mám odvahu to žiadať, pretože chcem vytvoriť nové dielo. Práve toto dielo. (...) Teším sa na odpoveď, pozdravujem vás s úctou a rešpektom, Benjamin Verdonck“ (TILBURG: 3rd modul-dance symposium, 2012. Dostupné na: benjamin-verdonck.be/work/ethics-in-aesthetics/. [cit. 22. 3. 2023].)
V úvode ponúkol základný sumár informácií. Komu je dielo adresované, aké sú podmienky jeho diania a tiež časový rámec trvania. Žiadosť bola určená „pre všetkých pracovníkov v sektore scénických umení podporovaných umeleckými fondami, rozšírená o každého, kto by chcel reagovať na tento apel“ (VERDONCK, B. handvest [online], marec 2011, Dostupné na: benjamin-verdonck.be/work/handvest/ [cit. 26. 3. 2023].)  a jadrom bolo vytvoriť dielo, ktoré pozostáva „z dodržiavania počas vymedzeného času pravidiel z hľadiska vašich možných schopností“ Pravidlá činnosti sa týkali „zúčastnených v postavení zamestnancov organizácie scénického umenia“.
Verdonck pridal aj načasovanie: „tvorba tohto diela sa začne 1. septembra 2013 so štartom novej divadelnej sezóny a skončí 7. februára 2014 o 160 a pol dňa neskôr v polovici tejto divadelnej sezóny“. Po uplynutí tohto relatívne krátkeho času malo byť dielo dokončené a všetky záväzky prijaté počas jeho vzniku by prestali platiť.