DĚKUJEME
Tma.
Tma. Veľmi dlhá tma, potom:
Hlasy: Ty, počúvaj. Čo? To je trápne, nie? Čo je trápne? Že sa tu nič nedeje. Všade sa deje toľko... buď rád.
Herci.
Svetlo. Vojdú štyria herci, sadnú si za stôl a pijú kávu, bavia sa, kto čo dnes robil. Potom si nasadia kukly, vytiahnu zbrane a s výkrikmi Alláhu akbar! bežia preč. Zvuk streľby.
Rozprávka 1.
Vnuk: Babi, rozprávaj, ako bolo kedysi.
Babi: Jój, chlapče môj, kedysi bolo dobre. Všetci sme mali prácu.
Každý mal kde bývať. Nebolo chudobných, nebolo bohatých. Každý mal rovnako.
Vnuk: Akože hovno?
Babi: Nie, mal tak akurát. Na prvého mája sme si urobili krásny sprievod a kývali sme našim na tribúne. Dostali sme mávadlá, Picassove holubice na nich boli. Vtedy bol všade mier, lebo sa nás každý bál.
Vnuk: Nás, babi?!
Babi: Mali sme atómové rakety, chlapče. Dobré, ruské. Každý si rozmyslel, či nás bude za nohu ťahať.
Vnuk: Vtedy sme neboli v NATO?
Babi: NATO bol náš úhlavný nepriateľ! My, tábor socializmu, sme boli vo Varšavskej zmluve. Mali sme najviac tankov na svete!
Vnuk: Naozaj bol okolo Československa elektrický plot?
Babi: Aby nás kapitalisti zvonka nenapadli.
Vnuk: A mohli ste cestovať?
Babi: Samozrejme! Boli sme s dedkom v Kyjeve, chodievali sme do Budapešti, do Bukurešti...
Vnuk: Bola si pri mori?
Babi: Nám stačil Balaton. Zato štát sa o nás dobre staral, mladí manželia vždy dostali byt, pôžičku a ak sa im narodilo dieťatko, aj ďalšie peniažky. Mali sme zadarmo rekreácie v Tatrách a na Domaši. Bože, čo sme sa nasmiali pod stanom! Varili sme na tuhom liehu sáčkové polievky a dedkovi do kotlíka spadli okuliare. To ty dnes, chúďa moje, už nezažiješ. Kam sa ponáhľaš?
Vnuk: Ále, ideme so školou do Paríža. Celý deň v autobuse, strašná otrava. Nemáš desať euro, babi?
Flagelanti 1.
Prejde skupina bičujúcich sa postáv a recituje.
Nikdy mi nebolo lepšie jak dnes/ Stále sa sťažujem vyjem jak pes
Spam 1.
Volám sa Doris Atta. Som umierajúci žena, ktorá sa rozhodla darovať to, čo mám za dobrú prácu lásky. Tento mail ti posielam, lebo ja som 63 rokov a ja som bola diagnostikovaná na rakovinu prsníka. Prosím modlite sa que la Panebože mi odpustí moje hriechy. Rozhodol som sa darovať 6.400.000 dolárov, aby vám za dobrú prácu Pána aussi podporu vdov a matiek nešťastné. V tejto chvíli nemôžem prijímať telefónne hovory. Budem s tebou kontaktovať e-mailom, nechcem, môj manžel alebo niekto vedieť, vzťahy, pretože sú stále okolo mňa. S pozdravom pani Doris Atta.
