O exienciálnych otázkach ľudstva (na Salzburských slávnostiach)

Doba, ktorá sa vymkla z kĺbov“. Známy citát zo Shakespearovho Hamleta sa stal mottom aktuálneho ročníka najprestížnejšieho zo svetových divadelných festivalov, Salzburských slávností. Podľa úvodnej tlačovej správy, dramaturgia sa podujala pátrať po „univerzálnych súvislostiach a perspektívach“, ktoré vníma byť „naliehavejšími než kedykoľvek predtým“. Ako odpoveď na sugestívnu otázku „Môže umenie vôbec niečo urobiť proti takémuto svetu?“ ponúkla diela, ktoré podľa jej názoru „umožňujú hlboký pohľad na existenciálne otázky ľudstva, pretože divadlo dokáže všetko: v každom okamihu nám hovorí o nás samých a o podmienenosti našich životov“. Na plagát sa dostali profilové diela operného kánonu (Wolfgang Amadeus Mozart: Figarova svadba, Giuseppe Verdi: Macbeth, Christoph Willibald Gluck: Orfeus a Eurydika, Giuseppe Verdi: Falstaff), aj zriedkavejšie či priam raritné opusy (scénicky Bohuslav Martinů: Grécke pašie, koncertne Henry Purcell: The Indian Queen, Vincenzo Bellini: Montekovci a Kapuletovci, Hector Berlioz: Trojania).

psychoanalýza zla Shakespearovský Macbeth (1847), najtemnejšia z dvadsiatich šiestich opier Giuseppe Verdiho, sa líši od zvyšku skladateľových diel, aj od opusov jeho súčasníkov. Absentuje v nej klasický milostný príbeh i výrazný pozitívny hrdina či hrdinka, s ktorými by divák sympatizoval. Hlavná ženská rola vykazuje väčšmi maskulínne než feminínne črty a podľa predstáv autora ju mala, v rozpore s estetickými kánonmi romantického belcanta, stvárňovať dramatická sopranistka s drsným, dutým timbrom hlasu.
Textová zložka, s ktorou skladateľ známy despotickým prístupom k libretistom obzvlášť vytrápil Francesca Mariu Piaveho, literárno-divadelnými kvalitami prevyšuje opery tohto obdobia. Libreto bez vedľajších dejových línií či drámu rozrieďujúcich milostných duet tvorí koncentrovanú bázu pre nadčasovú, archetypálnu opernú analýzu vplyvu moci na konanie človeka, ktorá sa dá aplikovať na každú politicko-spoločenskú situáciu a jedinca v nej. I to je jeden z dôvodov, prečo popri Nabuccovi (ktorý je, mimochodom, výrazne populárnejší v česko-slovenskom než v svetovom kontexte) patrí Macbeth k najuvádzanejším titulom zo skladateľovho prvého tvorivého obdobia, nazývaného „rokmi galejí“.