Hlasy mladej generácie (centralizovaná a nedramatická Nová dráma)

Osemnásty ročník festivalu Nová dráma sa po dvoch rokoch neistoty sprevádzaných programovými a organizačnými zmenami uskutočnil v riadnom májovom termíne za štandardných podmienok. Nová dráma 2022 sa teda konečne niesla v duchu väčšej organizačnej stability, naplnených kapacít divadelných sál a s divákmi odhalených tvárí bez rúšok.

ťaživá minulosť ako dramaturgický kľúč Dramaturgická rada v zložení Milo Juráni, Zuzana Spodniaková a Max Sobek hľadala pri výbere inscenácií isté ideové spojivo. Opakovane sa tak objavila téma vyrovnávania sa s traumami a nechceným dedičstvom minulosti, ktoré človeka stále formuje a stáva sa ťarchou jeho prítomnosti. V hre nemeckého dramatika Thomasa Melleho Naše fotky čelia bývalí spolužiaci po rokoch dôsledkom sexuálneho zneužívania, ktoré na nich páchal ich učiteľ-kňaz: inscenácia režiséra Eduarda Kudláča v Mestskom divadle v Žiline konfrontuje rôznorodé postoje už dospelých mužských hrdinov k tomu, ako sa s traumatizujúcim zážitkom vyrovnať. Kým u niekoho môže trauma ostať vedome potláčaná a skutok vinníka relativizovaný, u iného môže mať jej (ne)spracovanie totálne deštrukčné následky.
S dedičstvom minulosti a s generačne preberanými stereotypmi sa vysporadúvajú autorky inscenácie Roľa v produkcii divadla NUDE. Otázkami vopred daných rol a vzorcov správania, do ktorých nás (najmä ženy) najbližšie okolie od narodenia „škatuľkuje“, sa zaoberá aj víťazná Krása nevídaná v réžii debutantky Zuzany Fialovej. Autorská inscenácia hovorí o tom, ako ženy tlak očakávaní (vo vzťahu k vonkajšiemu konaniu i vlastnému telu) často vedie do pasce neustáleho sebaspochybňovania a sebaoviňovania. Herečky – autorky textu sa podobne ako tvorkyne Role zo slučky tejto z generácie na generáciu odovzdávanej ťažoby dostávajú prostredníctvom vážnej, vtipnej i sebaironizujúcej javiskovej výpovede a vyzývajú k sebaláske. Rodinným traumám a dôsledkom skutkov svojich rodičov čelia aj dvaja osamelí súrodenci v inscenácii Spaľovačka (voľne podľa Fuksovho Spaľovača mŕtvol), ktorú tvorivý kolektív Gaffa uvádza v réžii Alexandry Bolfovej. V surovom a ošumelom priestore v budove bývalého Výskumného ústavu zváračského prinášajú tvorcovia pôsobivé obrazy každodenného života staršej sestry a mladšieho brata, nesené autentickým a na detail zameraným herectvom. Matka sa zabila a otec od nich utiekol, a tak oni na seba preberajú ich roly.