Českí režiséri kritizujú slovenské pomery

Divadelnú sezónu 2023/2024 na Slovensku poznamenalo niekoľko česko-slovenských spoluprác. Príkladom je koprodukčná inscenácia Divadla Andreja Bagara v Nitre a Horáckeho divadla v Jihlave Pomlčka a tiež ďalšie dve inscenácie z dielne českých režisérov, ktorých prizvali hosťovať Slovenské komorné divadlo v Martine a Slovenské národné divadlo: Divadelník v réžii Michala Hábu a Pes na ceste, adaptácia poviedky Pavla Vilikovského v réžii Dušana D. Pařízka.

hľadanie aktualizácií Michal Hába priniesol do martinského divadla na Slovensku nie veľmi populárny ironický pamflet Thomasa Bernharda Divadelník. Hra je kritická a provokatívna vo viacerých rovinách – od tej divadelnej (dotýka sa podmienok pre tvorbu umenia v krajine, spoločenského statusu umenia a i.) cez rodovú až po politickú a spoločenskú. Hába z tejto provokácie ťaží, celkovo však neprichádza s nejakou zásadnou interpretáciou pôvodnej predlohy, ktorá využíva rakúske reálie (vznikla v roku 1984). Robí prevažne drobné zmeny, v rámci ktorých hľadá priestor pre výraznejšiu aktualizáciu Bernhardovej kritiky, aby sa ešte viac priblížil k nami dnes žitej realite. Zohľadňuje pritom nielen domáci spoločensko-politický kontext, ale aj globálne výzvy. V dramaturgickej spolupráci s Róbertom Mankoveckým napríklad škrtajú pasáže týka- júce sa kritiky proletariátu, ktoré už dnes (a tiež vzhľadom na odlišný kontext ľavicovej politiky v krajinách bývalého západného a východného bloku) vyznievajú staromódne.
Politická rovina sa však v inscenácii otvára veľmi prirodzene, bez osobitého dôrazu na presahy do súčasnosti Slová Bruscona, onoho titulného divadelníka, o sviniach, smrade či nacistoch navôkol, ktoré jeho predstaviteľka Jana Oľhová veľmi priamočiaro adresuje smerom do publika, sa dajú chápať aj ako narážky na súčasnú vládnu garnitúru, jej mocenské tendencie i napätú spoločenskú atmosféru. Rovnako súčasne a trpko vyznievajú aj repliky o vzťahu spoločnosti k umeniu a jeho samotným nositeľom. „Skutočného umelca povláčite po blate. Nadbiehate bezcharakternému klamárovi, plazíte sa pred šarlatanizmom...“ (Bernhard, Thomas. Divadelník, preklad Viki Janoušková. 1997, s. 27. Preklad vznikol pre Čičvákovu inscenáciu v Košiciach /1998/ a čiastočne bol použitý aj v Pitínského Divadelníkovi v Divadle Na zábradlí v roku 1999 /Bruscona v nej hral Martin Huba/).
Drobné aktualizácie v dramaturgicko-režijnom výklade sa dotýkajú aj geografických reálií. Bruscon v pôvodnej hre s opovrhnutím spomína viaceré rakúske obce a mestá, v ktorých v rámci svojho divadelného turné hosťoval. O to adresnejšia je potom kritika, ktorú autor smeruje predovšetkým na rakúsku súdobú spoločnosť.
Martinská inscenácia tieto miestne osobitosti posúva do nám známeho slovenského kontextu a pôvodne rakúske pomenovania miest a obcí nahrádza vtipne ponemčenými názvami tých slovenských – Turzbach (v prekl. Turiec – pomenovanie historického regiónu, v ktorom sa mesto Martin nachádza), Sillein (Žilina), Dubnitz an der Waag (Dubnica nad Váhom), Rosenberg (Ružomberok), Liptau-Sankt-Nikolaus (Liptovský Mikuláš) a i.

ZPĚT K OBSAHU ČÍSLA / ZPĚT K AKTUÁLNÍMU ROČNÍKU