DĚKUJEME
Její pastorkyňa Leoša Janáčka je stabilnou súčasťou svetového operného repertoáru. Aj v súčasnej sezóne ju uvádzajú viaceré zahraničné scény, vrátane špičkových inštitúcií, akými sú londýnska Kráľovská opera či Berlínska štátna opera. Novou inscenáciou Janáčkovho chef-d’oevre zakončilo významnú, šestnásť rokov trvajúcu etapu svojej existencie i viedenské Theater an der Wien. Na nasledujúce dva roky sa budova pre renováciu zatvára a osvieteného kultúrneho manažéra Rolanda Geyera, direktorsky podpísaného pod touto dramaturgicky, divadelne i hudobne vyšperkovanou érou, vo funkcii vystrieda nemecký režisér Stephan Herheim.
Vo Viedni uviedli brniansku verziu z roku 1908 (autorizovaná kritická edícia prvého uvedenia opery v roku 1904) pod medzinárodne zaužívaným titulom Jenůfa. Ako však v bulletine k inscenácii upozorňuje holandská režisérka Lotte de Beer, tento názov vracia Janáčkovo dielo tam, kam nepatrí – k hudobno-divadelnej poetike 19. storočia s individuálnymi ženskými hrdinkami-obeťami. Ona sama nevníma ideové epicentrum opery v Jenůfinej dráme, ale vo vzťahu Kostelničky a jej pastorkyne Jenůfy. Podobne ako mnohí zahraniční režiséri, dej vyňala z folklórneho, resp. rustikálneho rámca. Nezašla síce tak ďaleko ako napríklad Dmitri Tcherniakov, situujúci svoju inscenáciu (Zürich, 2012) do moderného mezonetového bytu, kde bez lásky koexistovali citovo odcudzené ženy troch generácií (Kostelnička, Jenůfa, Stařenka Buryjovka), no aj tak pristúpila k dielu so zjavnou ambíciou výkladu, ktorý by nezapadol v inscenačnej tradícii. Dej prerozprávala ako retrospektívu odsúdenej Kostelničky, ktorá si vo väzení „prehráva v hlave“ tragický rodinný príbeh.
Dočetli jste 10% procent článku, celý je k dispozici jen držitelům e-předplatného, které si můžete zajistit zde
Pokud máte předplatitelský login, tak se prosím přihlaste.
Článek bylo možné odemknout do pátku, 10. června 2022.
