Mimoriadny počin v trnavskom divadle (Negatívy snehu ako memento súčasnosti)

Kým medzinárodné spolupráce s individuálnymi tvorcami sú v opere, tanečnom divadle i balete prirodzené a samozrejmé, na Slovensku zostávajú koprodukcie skôr raritou než bežnou praxou. Aj preto sa medzi nomináciami (Hoci išlo o náročné a zároveň veľmi dobre zvládnuté inscenácie, umelecky, technicky aj produkčne, víťazstvá v jednotlivých kategóriách napokon smerovali k nezávislým tvorcom.) na tohtoročné Ceny DOSKY objavili dva takéto projekty. Am Fluss / Pri rieke (Pozn. redakce: o inscenaci psala Zuzana Timčíková v SADu 2/2025 v článku Medzi tichom a techno rytmom a mluvili jsme o ní i v redakčním podcastu Záhledy #34, Divadelní svět Brno – zahraniční inscenace.)  realizovala Činohra Slovenského národného divadla v spolupráci s viedenským Schauspielhausom a získala nomináciu v kategórii najlepší mužský herecký výkon pre Jakuba Rybárika za stvárnenie postavy Christophera. Ešte výnimočnejšou udalosťou, pretože sa odohrala v prostredí regionálneho divadla, je inscenácia Divadla Jána Palárika Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux; ta získala nominácie v kategóriách mimoriadny počin v činohernom divadle a najlepšia inscenácia sezóny. Dielo vzniklo v réžii Dávida Pašku ako koprodukcia trnavského divadla, Divadla Jana Kochanowského v Opoli (Poľsko) a Akadémie pre divadlo a digitálne technológie v Dortmunde (Academy for Theatre and Digitality).

tri príbehy, tri médiá, jedno varovanie Inscenácia Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux svojou umeleckou ambíciou, rozsahom aj kvalitou spracovania predstavuje výrazný moment v kontexte trnavského divadla aj slovenskej divadelnej scény. Je pozoruhodným spracovaním témy holokaustu, hrdinstva, kolektívnej historickej pamäti, krehkosti pravdy a odvahy jednotlivca obhajovať ju aj za cenu vlastného života. Paška prepojil osudy troch hrdinov odohrávajúce sa v rozdielnom čase a priestore, pričom jednotlivé súbory inscenovali dej viazaný na ich krajinu.
S domácim súborom trnavského divadla naštudoval Paška príbeh o úteku slovenských rodákov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu (vlastným menom Walter Rosenberg) z tábora Brezinka. Tí zhromažďovaním dôkazových materiálov o masovom vyvražďovaní Židov podali svetu prvú správu o existencii vyhladzovacích táborov.
Herci a herečky divadla v Opoli sprítomňujú osud poľskej fotografky Faye Schulman, ktorá priniesla svedectvo o zločinoch proti ľudskosti prostredníctvom fotografií. Faye dokumentovala nielen pôsobenie nacistov v rodnom meste (vrátane dokumentácie masového násilia páchaného na židovskom obyvateľstve), kde nemecké gestapo vyvraždilo celú jej rodinu a ona prežila ako jediná, ale aj krutosti a každodennosť sovietskych partizánov, ku ktorým sa po neskoršom nájazde na poľské mesto Lenin pridala. Jej príbeh nie je iba pripomienkou židovského utrpenia, ale aj svedectvom ženského prežívania vojny.
Tretí príbehový segment, vzniknutý v spolupráci s tvorcami z dortmundskej akadémie, má čisto filmovú podobu a sústreďuje sa na osud židovského herca a novinára Štefana Luxa. Slovenský rodák z Malaciek, ktorý po štúdiu pôsobil v Deutsches Theater v Berlíne, patril k výrazným hlasom varujúcim pred rastúcim antisemitizmom. V roku 1936 spáchal na zasadnutí Spoločnosti národov demonštratívnu samovraždu ako protest proti rozpínavosti nacizmu.

DALŠÍ ČLÁNEK  
ZPĚT K OBSAHU ČÍSLA 
ZPĚT K AKTUÁLNÍMU ROČNÍKU